Náhodná nutnosť školy života

Autor: Adela Piatková | 7.6.2011 o 22:42 | Karma článku: 4,57 | Prečítané:  769x

Zvláštne ako nám náhoda privádza do cesty ľudí, ktorých musíme stretnúť. Ľudí, ktorí nás nútia rozmýšľať nad vecami, ktoré nás trápia, no neriešime ich. Pretože... tak je to jednoduchšie... Dnes som takouto nevyhnutnou náhodou narazila na pána vo vlaku. Veľmi milý. Pražááák. Vracal sa s Košíc, zo svadby svojho 20 ročného vnuka. Už bol dokonca pradedom. Pretože osud nevychádza vždy tak ako plánujeme.

Popravde, som si túto 6 hodinovú cestu pripadala ako na súkromnej vysokoškolskej prednáške. Navštívila som školu života. Úplne neplánovane, bez poplatkov, bez záverečných testov, bez kreditov. Skúškou je sám život. Dáva lekcie a zároveň skúša. A ja som dnes dostala lekciu. Po debate s týmto pánom v medzinárodnom vlaku EC 120 kosican, som myslela len na veci, ktoré som stále odkladala, pretože sú komplikovane a keď na ne myslím sú až príliš reálne.

Tento milý dedulo bol plný ochoty učiť, mal veľa príbehov od cesty jeho 13 ročného ja na bicykli na Slovensko cez cesty po Blízkom Východe, príbehoch o Anglicku či Austrálii, o jeho rodine, o ľuďoch, ktorých poznal a na ktorých mu záležalo. Cítila som sa ako jeden z nich. Ako človek na ktorom mu záleží. Ten krásny pocit, že mi nezištne a úplne nežiadane dáva rady do života.

Preto teraz sedím, píšem...a myslím...komplikujem jednoduché...bohužiaľ sa nedá povedať, že by som zjednodušovala zložité. Zamotávam sa do vlastných myšlienok, do vlastnej nevedomosti a strachu. Do strachu z vedomia a zároveň z nepoznaného. Bojím sa, že neviem čo chcem, no zároveň cítim hrôzu z toho čo si želám.

Na dnešnej prednáške som sa naučila, že je potrebné vedieť. Mám vedieť čo ma baví, mám na tom byť tak správne závislá, a keď sa do toho naplno pustím, nebude to len mojou závislosťou, bude to vášňou. Umelci sú vraj tak akurát švihnutí a ponárajú sa do iného sveta. Mám vedieť a isť za tým čo chcem. A k tomu mám mať po boku správneho partnera.

Partnerské vzťahy prednášajúceho vážne bavili. A preto, kvôli môjmu nevedomiu, kvôli komplikovanej jednoduchosti, kvôli strachu z túžby a reálnosti, som nevedela na jeho, síce dobre mierené, ale predsa len kúsok osobné otázky odpovedať. Bavili ho aj narážky, že vo vlaku si samozrejme treba pospať ak som posledné večeri strávila s priateľom...a týmito narážkami a otázkami len prehlboval otázky moje, taktiež mierené na mňa...a možno ešte kamsi...

Každopádne, tak ako si deduško želal, po jeho dnešných múdrach som sa naozaj začala zamýšľať. Snáď na niečo aj čoskoro prídem. Niečo som si z toho určite zobrala. Z tejto náhodnej nutnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?