reklama

Chcem mať zas 5 rokov...

Viem, že všetci máme určite rôzne názory na to, kedy prežívame najšťastnejšie roky nášho života, no ak by sme si mali spomenúť, na to bezstarostné, šantivé, večne slnečné obdobie, dokonca aj počas dažďa, zhodli by sme sa v tom, že detstvo bolo skvelé. Keď sme mali 5 rokov a chodili do škôlky...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Keď som mala 5... Tak vtedy som sa vozila s ocom na bicykli do škôlky. Pamätám si, keď sme šli ešte za tmy, pretože oco musel byť skoro v práci. Vtedy som bola v škôlke druhá. Alebo ak chcete tak tretia(podľa toho či sa počíta aj pani učiteľkaJ) a bola som preto na seba veľmi hrdá. Bola to pre mňa česť. Byť v tej veľkej škôlke tak zavčasu, a tým pádom dlho. Neskôr, keď sme si kúpili prvé auto vozila som sa zo škôlky na prednom sedadle. Rodičia mi to dovolili, pretože domov to bol iba kúsok.

A keď som prišla domov so škôlky? Utekala som von. A nič som neplánovala. Nepremýšľala som nad tým, či von niekto bude. Vždy tam niekto pre mňa bol. Vždy sa našiel kamarát, ktorý sa so mnou zahral. Ako malá som mala veľa kamarátov. Nie že by som teraz nemala... Ale bolo to iné. Netrápilo nás, čo máme kto oblečené, netrápilo nás aké máme účesy. Bolo mi jedno, či sa tomu človiečiku tiež tak páči pesnička Mandarínka Darinka, ako aj mne. Bolo mi jedno, či sa hrá naháňačky, alebo sedí v piesku. Proste som prišla a pridala sa. A boli sme šťastný obajaJ.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako by som vyzerala teraz, keby som len tak k niekomu prišla a začala sa s ním „hrať"? keby som len tak prišla a zapojila sa do konverzácie dvoch úplne neznámych ľudí? Asi by po mne dosť zvláštne zazerali. Zmenili sme sa. Vyrástli sme. Aká škoda. Dokonca sa už ani nezdravím s ľuďmi, s ktorými som prežila tieto šťastné roky. Neviem prečo je to tak. Proste sme vyrástli. A prestali sa kamarátiť so všetkými. Našli sme si svoju partiu.

A je mi to ľúto, je mi ľúto, že dnes žijeme v partiách a von nevyjdeme, kým si nebudeme istí, že niekto s nami pôjde. Že tam bude niekto, koho poznáme, len aby po nás ľudia nepozerali. Len aby nevideli, že sme sami. Chceme aby videli, že aj keď sa už nehráme so všetkými, máme kamarátov. A práve preto, že sa trápime, ako budeme vyzerať, kto si o nás čo pomyslí, práve preto nemôžeme byť kamarátmi so všetkými. Skrývame sa za niekoho iného a bojíme sa. Máme strach z nás samých.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale skúsme znovu žiť tak, ako sme žili keď sme mali 5. Skúsme len tak vyjsť a čakať, kto sa pridá a pôjde s nami. Ja to skúsim. Určite sa dozviete ako môj pokus dopadol. A koľko nových kamarátov mám. Kto mi na pieskovisku požičal svoju lopatku a s kým som sa hrala na schovávačku.

Adela Piatková

Adela Piatková

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu